Povedz mi, človeče, čo ti je sväté?

Autor: Lenka Gabrišová | 23.8.2011 o 5:45 | (upravené 23.8.2011 o 6:00) Karma článku: 8,15 | Prečítané:  1321x

Sú to prikázania od Boha? Ľudskou rukou písané zákony? Právidlá slušného správania? Nejaké nepísané pravidlá? Tvoje vlastné svedomie? Čo to je? A je ti vôbec niečo sväté?

Ako malá som sa dôverne zoznámila s kysuckým lesom. V Čadci nám býva krstná mama s rodinou a na Bukove majú chatu. Hneď za chatou mali les. Pravý tmavý kysucký les. Miesto najsvätejšieho spojenia s prírodou, pokoja a ticha. Vždy mi stačilo obuť si topánky, alebo ani to nie, a už som bola súčasťou celej tej posvätnosti a nádhery. Tmavá voňavá zem posiata ihličím, vysoké ihličnaté stromy staré viac ako môj detský počet liet, cez ktoré len kde tu presvitali slnečné lúče a preto bol celý les taký tajomný. Pod stromami v trsoch kríkov čučoriedky, od ktorých som mala ustá, pery i jazyk zababrané sladkou fialovou. Cez malý čistý zurčiaci potôčik bol padnutý hrubý kmeň stromu a ja som dokazovala sama sebe i lesu, že sa nebojím ho prejsť. Za potôčikom malá lesná cesta vedúca tam, kde som nestihla nikdy dôjsť, lebo ma mama odvolala na obed. Ten les bol plný tajomna, života a posvätnosti, ktoré boli pre mňa vždy sväté. Ale pre teba človeče zrejme nie, keď si prišiel so svojimi kamiónmi a buldozérmi, a neviem ešte akými pekelnými strojmi a dal si sa ničiť to najsvätejšie, čo tam stálo už toľko rokov pred tebou. Ten les, to bol dar prírody nám všetkým, mali sme ho chrániť a starať sa oň a namiesto toho?

Tento rok nás krstná pozvala opäť na Kysuce a nám sa po nejakej dobe konečne podarilo prísť. Ale čo videli naše oči? Spúšť. Dielo skazy. Nič, čo by urobil človek, ktorému je aspoň niečo sväté. Bolo mi z toho do revu a je vždy, keď si na to spomeniem. Tie dezorientované jelene tupo hľadiace na svoj bývalý domov. Holé lysiny vyrúbaných stromov kde sa oko pozrelo. Drevené pahýle bývalej hrdosti ostro, smutne trčiace do neba. A my, sediaci v chatkovej oblasti ako v klietke. Na čo si myslel ty, boží tvor, keď si tú pôdu aj s jej nevyčísliteľnými pokladmi predával? Na čo si myslel ty, ktorý si ju kupoval? Na mamon, ktorý ti prinesie, keď ju zničíš, vyrúbeš? Ako je možné, že sa niečo také vôbec mohlo stať? Kde bol niekto, aby tomu zabránil? A kde som bola ja? A zmohla by som sa vôbec na niečo? Áno, som mladá a malá, ale so silným hlasom. Mala som niečo urobiť a na niekoho sa obrátiť. Nič som však neurobila.

Každý máme svoje Kysuce. Možno sú tie vaše za domom, dedinou, pár minút cesty pešo či autom, možno ich poznáte dôverne už od detstva ako ja, alebo ste na ne narazili len nedávno na potulkách Slovenskom. Možno sú len malým fliačikom zeme alebo veľkým kusom z krajiny. To nie je dôležité. Dôležité je, aby ste ich chránili. Veď keď nie teraz, tak kedy potom? Za chvíľu už môže byť neskoro...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?