Dnes som našla na balkóne mŕtveho vtáka. Práve som vstala, vlasy ešte rozcuchané na jednu stranu, v pyžame(ak sa to, v čom spávam dá pyžamom vôbec nazvať), s nepovšimnutými zaschnutými slinami na pravom líci a odtlačkom po vankúši na ľavom. Sunula som si to do svojej izby, keď som na dlažbe balkóna zachytila tmavú kopu. Podišla som bližšie, zaostrila na daný predmet a ešte o trochu sklonila hlavu, prichádzajúc na to, že nemám okuliare. Ale nakoniec, predsa len sa mi podarilo čo to rozoznať. Poloprivreté zakalené očko, bez pohľadu, bez života. A zobralo ma to. Poriadne ma to zobralo.